Foto: z otvorených zdrojov
Milióny ľudí nespia uprostred noci a existujú dôkazy, že ich mozog v tomto čase pracuje inak.
Vedci čoraz častejšie tvrdia, že ľudský mozog nie je prispôsobený na to, aby zostal po polnoci hore. V tomto dennom čase sa menia emócie, myslenie a dokonca aj morálne zábrany a výrazne sa zvyšuje riziko impulzívneho konania. Čo sa deje s ľudským mozgom v noci a prečo človek nie je prispôsobený na to, aby zostal bdelý, hovorí RBC-Ukrajina s odkazom na štúdiu uverejnenú v časopise Frontiers in Network Psychology.
Čo sa deje s mozgom po polnoci
Noc sa zdá byť časom odpočinku, ale z neurobiologického hľadiska je to obdobie, keď náš mozog začína fungovať podľa iných zákonov.
Podľa vedcov z Harvardovej univerzity sa po polnoci znižuje aktivita nervových systémov zodpovedných za sebakontrolu a kritické myslenie. Zvyšuje sa však reakcia na negatívne podnety, úzkosť, strach a osamelosť.
Človek, ktorý v tomto čase nespí, vníma svet okolo seba pochmúrnejšie, ako v skutočnosti je. Preto sa v noci častejšie objavujú negatívne myšlienky, zúfalstvo a nebezpečné podnety – od prejedania sa až po zneužívanie alkoholu alebo dokonca sebadeštruktívne správanie.
Teória mysle po polnoci
Skupina neurológov navrhla hypotézu s názvom Myseľ po polnoci. Vysvetľuje, že ľudské správanie sa riadi prirodzeným 24-hodinovým rytmom – cirkadiánnym cyklom. Počas dňa je náš mozog nastavený na aktivitu, učenie a sociálne kontakty. V noci sa dostáva do stavu zotavenia.
Keď človek naruší tento cyklus – napríklad tým, že pracuje cez noc alebo bojuje s nespavosťou – mozog sa nachádza v stave disonancie. Neurotransmitery, ktoré regulujú náladu a motiváciu, menia svoju aktivitu, čo zvyšuje náchylnosť na riziko a zhoršuje logické myslenie.
Evolučné vysvetlenie
Z evolučného hľadiska ľudia spali v noci, keď nebolo možné loviť a nebezpečenstvo číhalo doslova v tme. Preto sú naše mozgy zvyknuté byť počas tmy v režime bdelosti a ostražitosti. Kedysi to pomáhalo vyhnúť sa predátorom, dnes to však vedie k nočnej precitlivenosti – človek prehnane reaguje na hrozby, dokonca aj na tie imaginárne.
Prečo je noc časom rizika
Štúdie ukazujú, že medzi polnocou a šiestou hodinou ráno je riziko samovraždy trikrát vyššie ako cez deň. V tomto čase sa zvyšuje aj počet predávkovaní a užívanie nelegálnych látok.
Autori teórie uvádzajú dva príklady. Prvým je narkoman, ktorý úspešne kontroluje svoje chute počas dňa, ale v noci zlyháva. Druhým je študent, ktorý kvôli nespavosti postupne stráca nádej a schopnosť racionálne uvažovať. Obe situácie ukazujú, ako sa „myseľ po polnoci“ môže stať nebezpečnou.
Čo hovoria výskumníci
„Milióny ľudí sa uprostred noci budia a existujú presvedčivé dôkazy, že ich mozog v tomto čase pracuje inak. Túto problematiku musíme ďalej skúmať, pretože priamo ovplyvňuje zdravie a bezpečnosť ľudí,“ konštatuje harvardská neurologička Elizabeth Clurmanová.
Vedci zatiaľ úplne nerozumejú tomu, ako nedostatok spánku a zmenené cirkadiánne rytmy ovplyvňujú systém odmeňovania – teda ako mozog vyhodnocuje dôsledky svojich činov. Je to dôležité pre profesie, ktoré zahŕňajú nočné zmeny: lekári, piloti, policajti, záchranári.
Spánok ako bezpečnosť
Nedostatok spánku narúša rovnováhu medzi dopamínom, serotonínom a kortizolom, látkami, ktoré regulujú motiváciu, emócie a stres. Keď sa tieto procesy posunú, je pre človeka ťažšie adekvátne vyhodnocovať realitu, kontrolovať impulzy a prijímať rozhodnutia.
Vedci zdôrazňujú, že aj niekoľko po sebe nasledujúcich nocí bez normálneho spánku môže zmeniť vnímanie sveta – zdá sa nepriateľský a budúcnosť beznádejná.
Čo robiť, ak nemôžete spať
Odborníci odporúčajú vyhýbať sa práci, emocionálnym rozhodnutiam alebo aktívnemu používaniu prístrojov po polnoci. Ak sa nespavosť stane pravidelným javom, je dôležité navštíviť odborníka na spánkovú medicínu. Najlepšou stratégiou je dodržiavať stabilný rozvrh: chodiť spať a vstávať v rovnakom čase, a to aj počas víkendov.
