Foto: z otvorených zdrojov
Nie vždy si pamätáme, často preháňame
Máme pocit, že kedysi bolo všetko lepšie. Že šťastie bolo skutočné, ľudia si boli bližší, život bol jednoduchší. Ale je to naozaj tak? Alebo sa len pozeráme späť cez prizmu súčasnej nespokojnosti? Prečo si idealizujeme minulosť a snažíme sa do nej vrátiť, uvádza RBC-Ukrajina s odkazom na výsledky štúdie zverejnenej na webovej stránke Oxfordskej univerzity.
Psychológovia Alberto Prati z Oxfordu a Claudia Senik zo Sorbonny uskutočnili rozsiahlu štúdiu, ktorá vysvetľuje, prečo si idealizujeme minulosť – a čo to vypovedá o našom dnešnom emocionálnom stave.
Minulosť si idealizujeme nie preto, že bola lepšia, ale preto, že sa teraz cítime zle. Nostalgia nie je len sentimentalita. Je to spôsob, ktorým si psychika kompenzuje nespokojnosť s prítomnosťou.
Vedci zistili, že ľudia, ktorí sa cítia nešťastní, majú tendenciu idealizovať si minulosť, aj keď nebola lepšia. Toto kognitívne skreslenie ovplyvňuje sebaúctu, motiváciu a schopnosť budovať budúcnosť.
Nostalgia nie je spomienka, ale zrkadlo
Nostalgia nie je len spomienka. Je to spôsob, akým si psychika kompenzuje to, čo jej práve teraz chýba. Keď sa cítime nespokojní, zmätení alebo unavení, mozog hľadá oporu – a nachádza ju v minulosti. Nie však v tej skutočnej, ale v zidealizovanej.
Štúdia zistila, že čím menej šťastný je človek v súčasnosti, tým jasnejšia a teplejšia sa mu zdá minulosť. A naopak – tí, ktorí sa cítia dobre, si pamätajú minulosť ako menej príjemnú než súčasnosť. Vidia skôr pokrok ako stratu.
Prečo si myslíme, že sa veci zhoršili
Štúdie, ktorá trvala viac ako 10 rokov, sa zúčastnilo viac ako 60 000 ľudí zo štyroch krajín – USA, Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka. Pýtali sa ich, ako hodnotia svoj život v súčasnosti a ako si pamätajú minulosť.
Výsledky boli jednoznačné: ľudia, ktorí sa cítia nešťastní, majú tendenciu myslieť si, že kedysi bolo lepšie. Ako však vedci vysvetľujú, nie vždy to zodpovedá skutočnosti. Ide o kognitívne skreslenie, ktoré vytvára ilúziu regresie.
Toto skreslenie môže ovplyvniť politické názory, sociálne postoje, sebaúctu a dokonca aj schopnosť plánovať budúcnosť. Ak sa zdá, že „veci boli lepšie“, prečo niečo meniť?
„Ľudia majú tendenciu spájať svoj súčasný emocionálny stav s pocitmi, ktoré zažili v minulosti, a to sa odráža v ich pamäti. Šťastní a nešťastní ľudia majú tendenciu vnímať svoj život trochu skreslene – tí prví zveličujú, akí boli kedysi nešťastní, a tí druhí zveličujú, akí boli kedysi šťastní,“ vysvetľujú vedci.
Nostalgia ako symptóm: čo skrýva
Nostalgia nie je vždy romantická. Niekedy je to signál. Že človek je veľmi unavený, že stráca zmysel. Že prítomnosť nie je uspokojivá a mozog hľadá východisko v minulosti.
Môže sa to prejaviť vo vetách, ako napr:
- „Ľudia bývali láskavejší.“
- „Hudba bola skutočná.“
- „Život bol jednoduchší.“
- „Bol som šťastnejší, keď…“
Stojí však za to položiť si otázku, či je to naozaj tak? Alebo je to len emocionálna reakcia na súčasnú nestabilitu?
„Ľudia, ktorí sa cítia nešťastní, majú tendenciu idealizovať si minulosť, aj keď nebola najlepšia,“ hovorí profesorka zo Sorbonny Claudia Senick.
Ako sa nenechať uväzniť v minulosti
Nostalgia môže byť príznakom nespokojnosti, nielen sentimentality. Idealizovanie minulosti bráni napredovaniu – ľudia strácajú motiváciu meniť súčasnosť. Porovnanie „bolo to lepšie“ je často iluzórne a založené skôr na emóciách ako na faktoch.
Psychológovia radia, že ak máte pocit, že „kedysi bolo lepšie“ – spýtajte sa sami seba, či je to naozaj tak, alebo je to len reakcia na súčasnú nepohodu.
Tu je niekoľko tipov, ako s tým pracovať:
- Veďte si denník – zapisujte si skutočné udalosti, aby ste videli dynamiku
- Analyzujte, čo je „najlepšie“ – a prečo
- Porovnávajte skôr fakty ako emócie: podmienky, príležitosti, vzťahy.
- Spolupracujte s poradcom, ak vás minulosť „ťahá späť“ a zasahuje do vášho života.
- Stanovte si ciele do budúcnosti – tým sa presunie pozornosť zo straty na rozvoj
Nie vždy si pamätáme, často preháňame. Idealizovaná minulosť nie je dôkazom, že predtým bolo všetko lepšie. Je to ukazovateľ toho, že veci nie sú také, aké by sme ich chceli mať teraz.
Nostalgia je zrkadlo. A ak sa v ňom odráža niečo bolestivé – možno stojí za to neutiecť do minulosti, ale zmeniť prítomnosť.
